Asi pred rokom som mala obdobie minimalizmu. Je to postoj, vďaka ktorému sa snažíte zminimalizovať počet vecí, ktoré vás obklopujú a ktoré v podstate nepotrebujete, zavadzajú vám a len ich skladujete u seba v domácnosti. Môže sa to týkať oblečenia, kníh, vecí každodennej potreby, hračiek, kuchynských pomôcok, ale vlastne aj každej miestnosti v dome, ktorá je preplnená a v ktorej sa neviete orientovať. Ide o to, aby si človek vyčistil priestor, v ktorom žije a tým pádom nestrácal čas starostlivosťou a upratovaním vecí, ktoré mu vlastne zavadzajú a nevyužíva ich. Načítala som si knihy a išla som do toho.

No neostala som len pri „čistení“ fyzického priestoru okolo mňa. Často sa venujeme veciam, ktoré nám nie sú prospešné, ktoré nás zbytočne oberajú o čas a energiu a niekedy si ani neuvedomujeme, že to pre nás nie je dobré. Preplnené diáre aktivitami, stretnutiami, udalosťami, krúžkami detí, návštevami, v momentálnej situácii čítanie vecí, ktoré nás nikam neposúvajú, nekonečné surfovanie po internete, nekončiace dopĺňanie dopamínu… Keď si v tom všetkom uvedomíme, že ten čas, ktorý chceme venovať Ježišovi, vlastne ani nemáme kde nájsť a ak si ho nájdeme, tak len po skončení nekončiacich povinností a zábavy, tak
máme problém. Je čas minimalizovať. Raz som počula vetu, že čím menej vecí človek má, tým menej má starostí. Niečo na tom bude. Ak zminimalizujeme zbytočné rozptýlenia, ktorým musíme každý deň čeliť, a veci, o ktoré sa musíme starať (deti ani manželov a manželky, prosím, do toho nezaraďte 😉), môže prísť nádych vo voľnom priestore, do ktorého môže vstúpiť Boží pokoj a pocit, že sme presne tam a robíme presne to, čo od nás Boh chce. Jednoducho sme s Ním a nebráni nám v tom žiadne utieranie prachu z jarnej, letnej či zimnej výzdoby, ktorú obmieňame, ani 25. článok na internete, ktorý dnes musíme prečítať.

Príkladom života s materiálnym minimom nám môže byť sám Ježiš. Rodina, v ktorej vyrastal, bola určite skromná. Keď sa pustil do svojej služby, určite so sebou nenosil kufre plné vecí, bez ktorých by nemohol fungovať. Spoliehal sa na svojho Otca a v ňom mal všetko, čo k životu potreboval.

Niečo by sme zminimalizovať mali a niečo by sme naopak mali zmaximalizovať najviac, ako sa dá. Čas strávený v Božej prítomnosti je vždy dobre strávený čas, a preto by sme ho mali vyhľadávať a túžiť po ňom.

Tak minimalizujme a maximalizujme na tých správnych miestach!

Katka