Už dlhší čas ma Pán Boh núti zamyslieť sa nad svojím modlitebným životom. Opakovane a nenútene mi podsúva otázku: „Nedalo by sa z neho vyťažiť viac? Nechceš sa posunúť bližšie ku Mne?” Jasné, že chcem! Ale to moje posúvanie sa mi zdá akési pomalé a nepravidelné…

Nedávno sa jeden vzácny brat podelil o svoj spôsob premýšľania nad modlitebným životom a prirovnal ho – k plávaniu. Podľa neho to s našimi modlitbami niekedy vyzerá asi takto: stojíme na brehu mora, vidíme bójku, skočíme do mora, preplávame k bójke, chytíme sa jej, chvíľku si tento okamih vychutnáme a znovu plávame späť na breh. A na ďalší deň urobíme to isté. A potom znovu a znovu. A takto nejako vyzerajú naše modlitby. Vidíme Boha, „preplávame” v modlitbe k Nemu, „vyklopíme” všetky svoje prosby i vďaky a opäť plávame späť na breh. A takto pokračujeme aj v ďalších dňoch. Stále rovnaká rutina. Dni, mesiace, roky… Modlíme sa stále rovnako, za tie isté veci. Tými istými slovami. Predvídateľne (ako výstižne hovorí Craig Groeschel, zakladateľ organizácie Life.Church). Bez väčšieho zápalu či vášne. Pohodlne. Bez vyrušenia. Plávame plytko…

Bojíme sa ponoriť hlavu pod hladinu. Netušíme, čo skrýva hlbina pod nami. Čo ak sa nám tam nebude páčiť? Svet pod hladinou je pre nás veľkou neznámou. Prináša nečakané výzvy. Neplánovanú zmenu v naučenom stereotype.

A pritom stačí len opustiť svoju zónu komfortu i istoty a nechať sa viesť Bohom. Stačí len ponoriť hlavu a vnímať krásu koralov, podmorského života a netušených hlbín. Stačí tak málo! Len byť viac vnímavý k Božiemu hlasu. K Jeho volaniu.

Biblia je plná príbehov ľudí, ktorí vysielali k Bohu svoje vrúcne, zúfalé, pokorné, tiché, bolestivé… modlitby. Je plná ľudí frustrovaných, prenasledovaných, opustených, sklamaných, ponížených, oklamaných… a predsa kľačiacich na kolenách pred Bohom a očakávajúcich Jeho zázraky.

Modlil sa snáď Dávid počas prenasledovania nepriateľmi plytko a bez zápalu? Nie! Jeho modlitby vychádzali z hĺbky jeho ubolenej duše. Boli plné emócií, zúfalstva, utrpenia… (napr. Žalm 22. Mimochodom – žalmy sú skvelým príkladom vášnivých, hlbokých modlitieb Božích ľudí.)

Modlil sa Nehemiáš, keď sa dozvedel o skaze Jeruzalema, v pohodlí svojho postavenia jednoduchým: „Pane, postaraj sa…”? Nie! Plakal, smútil, postil sa. Vo svojom žiali volal k Bohu (Nehemiáš 1: 4 – 11).

Modlil sa Ježiš pred svojím zatknutím v Getsemane pokojne, používajúc naučené frázy? Kdeže! Jeho modlitby boli plné strachu, úzkosti a bolesti (Marek 14: 33 – 36).

Áno, bójka bude stále na svojom mieste a nič nám nebráni plávať s hlavou nad hladinou, chytiť sa jej a znovu preplávať späť na breh. Do bezpečia. Do každodenného stereotypu. Do zabehanej rutiny… Ale rutina nám nedovolí objaviť krásu hlbiny. Stereotyp zabráni zmene nášho ja. V bezpečí svojich naučených, opakujúcich sa modlitieb nedáme Bohu šancu pohnúť nebom, urobiť zázrak, ktorý otrasie naším okolím aj nami samými.

Náš Boh je predsa Bohom zázrakov! Všemocný Boh. Darca pokoja. Svätý Boh. Emanuel. Boh rozdeľujúci more. Boh hovoriaci z horiaceho kra. Boh dávajúci život. Kráľ. Pastier…. Nik obyčajný či nudný. Túži po tom, aby sme Ho spoznávali viac a boli Mu bližšie.

Pridáš sa?

Chceš ísť do hĺbky?

Nie je nič jednoduchšie! Vezmi Bibliu, nájdi si svoj tichý kútik a nechaj Tvorcu vesmíru, nech ťa vedie do hlbiny. Do sveta pod hladinou, ktorý láka svojou pestrosťou, pokojom a nečakanými dobrodružstvami. Pôstne obdobie, v ktorom sa práve teraz nachádzame, je na takúto zmenu viac než vhodné 😉.

 

Za inšpiráciu ďakujem Maťovi J.

Návod na to, ako ísť hlbšie vo svojich modlitbách, nájdete napr. v aplikácii YouVersion  v pláne Dangerous prayers (Nebezpečné modlitby) od Craiga Groeschela

Zuzana