• „Veď nič neješ,“ karhala ju Marilla a pozrela na ňu, akoby sa Anna dopustila vážneho priestupku.
  • Ryšavé dievča s pehami na nose si povzdychlo: „Nemôžem. Som na dne zúfalstva. Môžete jesť, keď ste na dne zúfalstva?”
  • „Nikdy som nebola na dne zúfalstva, nemôžem to teda vedieť,“ odpovedala Marilla.
  • „Nikdy? Pokúsili ste sa aspoň predstaviť si, že ste na dne zúfalstva?“

Tak to jednoducho bolo – dopadlo to vždy zle. Divák sledujúci príbeh malej siroty Anny mal pocit, že to dievča priťahuje problémy ako magnet! Prečo neskúsiť kráčať po streche starej školy? Prečo nevypiť namiesto muštu ríbezľové víno?  Prečo sa priznať, že v mlieku na puding sa utopila myš? Prečo neskúsiť dať do torty krém na tvár namiesto vanilkového cukru alebo si zafarbiť vlasy nazeleno? V sedemdielnom dievčenskom románe boli znázornené zväčša komické a častokrát absurdné situácie, ktoré bravúrne ilustrovali typické dievčenské problémy.

Keď som mala pätnásť rokov, to, čo ma na Anninych príbehoch tešilo vždy najviac, bola skutočnosť, že akokoľvek zlá a ťažká situácia sa napokon vždy vyriešila. Každý problém Anny zo Zeleného domu sprevádzali obavy, strach, výčitky, frustrácia z ďalšieho vlastného zlyhania, výbuchy hnevu aj hanba. A končili optimizmom jej vlastným:

… lebo každú chybu urobíme iba RAZ,

… lebo vďaka chybe sme sa naučili niečo NOVÉ,

… lebo vždy ráno možno začať ODZNOVA a BEZ CHÝB.

Dnes (keď mám 35 plus) už viem, že z „vlastnej vôle nemôžem nič činiť“ (Jn 5,30).  Pretože ak sú veci postavené na mojich rozhodnutiach, veľakrát končím ako Anna… zmietaná v obavách, strachu, výčitkách, frustrácii z ďalšieho vlastného zlyhania. O to viac túžim po tom, aby Boh konal skrze mňa. Aby veci nestáli na mojom rozhodnutí, ale na tom, čo odo mňa chce On.

Modlím sa za to, aby som každé ráno začala s DȎVEROU a v BOŽEJ PRÍTOMNOSTI, pretože to dnes pre mňa znamená začať ODZNOVA a BEZ CHÝB.

Hedwi<><