U nás doma máme niekoľko platných pravidiel, ktorými sa riadia všetci členovia našej domácnosti. Spoločne sme sa na nich dohodli a snažíme sa ich dodržiavať. Nie vždy sa nám to “dokonale” darí, dokonca sú aj pokusy o ich “obídenie” – hlavne pri členoch nižšej vekovej kategórie. Sú však dané, platné, jasné a aj napriek občasnej neochote vieme, že sú pre nás všetkých prospešné.

Rovnako je to aj s Božou vôľou pre náš život. Boh nám niektoré svoje plány, pravidlá, odporúčania definoval v Biblii. Sú tam a sú jasné. Nemusíme za Bohom chodiť a pýtať sa, čo si myslí o prekrúcaní pravdy v náš prospech. Ani sa Ho nemusíme pýtať, či v určitej situácii máme človeku, ktorý nám ublížil odpustiť alebo nie. Boh nám svoju vôľu v niektorých oblastiach zjavil. Ak ju nepoznáme, stačí ju len nájsť v Biblii.

Pravidlá, nasmerovania, určité vyjadrenia toho, čo si želáme a čo je pre nás dobré – alebo čo si želá Boh a je pre nás dobré – nie sú jediným vyjadrením VÔLE.

Vo svojom vnútri si každý z nás nesieme svoje sny, plány, túžby a snažíme sa ich v nejakej forme definovať, dostať do konkrétnej reálnej podoby, aplikovať do života. Alebo len tak snívame a chceme sa so svojimi snami s niekým podeliť.  Aj v našej domácnosti sa v každom srdci čosi ukrýva. Niečo, čo nie je jasne definované ako pravidlá. Tieto tajnosti srdca – prejavy našich túžob, vyjadrenia istej formy vôle – sa dostávajú na svetlo sveta v špeciálnych situáciách. V čase, keď ruch každodenných povinností ustane, v čase, keď máme na seba ČAS. To sú tie špeciálne okamihy, kedy si odkrývame tajnosti srdca, rozprávame sa o plánoch a našich snoch. Tento čas utužuje a posúva naše vzájomné vzťahy na vyššiu úroveň.

Boh má mnoho plánov, snov, ktoré sníva s nami, s našou rodinou, so zborom, s mestom, s krajinou, so svetom,… Veci, ktoré nesie vo svojom srdci a chce nám ich zjaviť. To aká je Božia vôľa konkrétne pre môj život, aké je moje povolanie – úloha v tomto svete, čo pre mňa nachystal na každý deň – to nenájdeme v Biblii až tak jasne napísané (aj keď nám práve túto vôľu môže Boh často ukázať aj cez Písmo)

V 1. knihe Mojžišovej 18, 17 sa píše: “Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním?” Či bude Boh tajiť pred nami, čo má na srdci? NIE. Boh nám túži zjavovať svoju vôľu. Sú ale veci, ktoré aj Boh odkrýva v špeciálnom čase – vtedy, keď máme na seba ČAS. V predchádzajúcich veršoch danej kapitoly sa píše, že Abrahám sedel v tieni svojho stanu a odpočíval. Ako tak odpočíval videl ako oproti nemu stoja traja muži. Statická situácia. V našom živote máme takýchto statických situácii voči Bohu veľa. Vieme, že Boh na nás čaká, no my akoby sme sa nevedeli rozhýbať. Stále je čosi – či naše odpočívanie, alebo iné aktivity, ktoré presúvame pred čas s Bohom.

Abrahám posunul túto statickú scénu do aktivity v plnej miere. Neostal sedieť – rozbehol sa k Božím mužom, poklonil sa a povedal: “Ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím NEOBÍĎ svojho služobníka.” Abrahám nachystal pohostenie a spočinul v prítomnosti Boha. A tu prichádza ten špeciálny čas – kedy Boh odkrýva svoj plán Abrahámovi, kedy mu zjavuje, čo má na srdci a posúva ich vzťah na novú vyššiu úroveň.

Milovaní, Boh túži odkrývať svoju vôľu a svoje plány každému jednému z nás. Neváhajme rozbehnúť sa do času stráveného s Bohom. Nenechajme Boha prejsť okolo len tak, ale spočiňme v Jeho prítomnosti. Neoberajme sa o vzácne okamihy, ktoré prichádzajú vtedy, keď jednoducho máme na seba ten vzácny ČAS – kedy sa odkrývajú tajomstvá srdca a buduje sa vzájomný vzťah.

Lucka