Svetový oceán má rozlohu 361 miliónov km² a pokrýva takmer 70% povrchu celej Zeme. Z tohto veľkého priestoru bolo preskúmaných len asi 5%. Zvyšných 95% stále čaká na svoje objavenie.

V týchto už objavených 5%  vodného sveta sa nachádzajú priepaste, pohoria, sopky, podvodné vodopády a podvodné rieky, kaňony, koraly a neskutočné množstvo živočíchov. Odhaduje sa, že svetový oceán v sebe skrýva až 80% všetkých živých bytostí na povrchu Zeme. Aj tu platí, že asi 86% oceánskych druhov veda ešte nepozná :).

To, čo už o oceáne vieme, nás však privádza do úžasu. Napríklad stredooceánsky hrebeň v strede Atlantického oceánu má štíty vyššie, ako sú Alpy. Veľká korálová bariéra má dĺžku 2500 km a je najväčším ekosystémom na planéte. Oceán v sebe ukrýva odhadom viac ako 20 miliónov ton zlata a na jeho dne je viac historických artefaktov ako vo všetkých múzeách na svete. Niektoré z týchto faktov vieme len vďaka vesmírnym družiciam. Čo v sebe ale skutočne ukrýva zvyšných 95% oceánu, je pre nás záhadou. Mohli by sme si povedať, však to stačí – vieme dosť , ale práve vďaka ľuďom, ktorých nepoznané láka viac ako druhých, vieme aj to málo…

Táto číselná štatistika mi pomohla uvedomiť si veľkosť nášho Boha. Svetový oceán má svoje hranice. Boh nie – On je nekonečný.

Niekedy mám ale pocit, že my kresťania sme došli do štádia,  že o Bohu už vieme takmer všetko. Máme Písmo, ktoré nám bolo dané, poznáme príbeh vykúpenia, niektoré biblické príbehy z histórie a niektorí z nás mali to šťastie, že zažili dotyk znovuzrodenia – Boží dotyk, ktorý presahuje informácie o Bohu. S touto malou prebádanou oblasťou o Bohu  sa uspokojíme a zvyšok života žijeme s poznaním chabých „5%”.

Stačí to? Chceme vôbec poznať Boha viac? To, čo o Bohu ešte nevieme, sa ani len nedá zapísať do percenta. Jeho nekonečnosť nám ponúka stále nové veci na objavovanie. Samotný Boh nás do tohto objavovania pozýva. Hovorí: „Poďte a zakúste, aký som dobrý! Kto ma hľadá, tomu sa dám nájsť.“

Áno, niekedy si objavovanie vyžiada námahu. Obliecť si potápačskú výstroj (Božiu výzbroj), ísť do hĺbok, kde si zrazu sám (keď vás priatelia nechajú, vysmejú, nechápu…), prejsť územia tmy (ťažké chvíle), byť závislý na kyslíku – závislý na Bohu v plnej dôvere. Nové objavy neprichádzajú na bezpečných miestach pobrežia. Treba ísť hlbšie. Stojí to však za to. Za hranicou prebádaného spoznáme Boha novým spôsobom. On bude na celej ceste bádania s nami. On má pre každého pripravené nové veci – ešte neobjavené a čaká, kedy zatúžime objaviť ich.

Milovaní, prajeme vám, aby aj toto leto bolo pre vás bádaním. Aby ste zatúžili poznať Boha tak, ako Ho ešte nepoznáte a objavili krásy toho, čo si pre vás nachystal.

Lucka

Niekto múdry povedal, že ak chceš vedieť, či alebo ako veľmi je niekto plný Ducha Svätého, stlač ho.

Vtedy, keď ťa život zatlačí, keď sa okolnosti nevyvíjajú v tvoj prospech, keď si v úzkych, keď príde ťažká situácia, „vylezie“ z teba len to, čo tam naozaj máš. Je to ovocie Ducha?

Odpovedz si úprimne, či vtedy, keď sa o sebe dozvieš nepravdivú klebetu, keď si v strese, keď ťa niekto blízky opäť sklame,… sú tvoje ústa plné chvály svätého Boha. Alebo necháš zvíťaziť svoje zranené ja a z teba sa valia prúdy nepekných slov, vyhrážok, hnevu, nelásky…

„…ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, miernosť, sebaovládanie…,“ hovorí list Galatským 5. kapitola, verše 22 – 23.

Naše deti z času na čas objednávajú cez internet rôzne veci na mobil – napr. obal alebo sklo na displej. Vždy ma zarazí spôsob, akým sú tieto „mini“ veci dodané. Veľká krabička plná výplne. Niečo malé, čo za normálnych okolností vojde do poštovej schránky, je zabalené do veľkého obalu. Balenie celkom jasne nekorešponduje s obsahom.

Aj s nami je to niekedy rovnaké. Vo veľkej kresťanskej krabici je schovaný malý duchovný človiečik. Navonok vyzeráme ako kresťania, aj sa tak možno správame a hovoríme tým správnym kresťanským jazykom. Vnútri však zíva duchovné prázdno. Nedeľný kresťan plný lásky k iným kresťanom sediacim vedľa neho v kostolnej lavici sa vplyvom pondelňajších pracovných povinností mení na nervózneho egoistu, neláskavého ohovárača či závistlivého neprajníka. Žiadna láska, dobrotivosť či sebaovládanie typické pre niekoho, kto je plný Ducha Svätého. Len hnev, závisť, pohŕdanie… – typické pre niekoho, kto nepozná Pána Boha. Balenie nekorešponduje s obsahom.

Duch Svätý nám bol daný na naše potešenie (Ján 14. 16), aby nám pripomínal slovo Božie (Ján 14. 26), aby svedčil o Ježišovi Kristovi (Ján 15. 26).

Ak chceš byť plný Ducha Svätého, musíš s Ním chodiť a viac Ho spoznávať. Požiadaj Pána Boha v modlitbe, aby k tebe cez svojho Ducha prehovoril. Buď vnímavý na to, čo sa potom začne diať – čo ti budú hovoriť ľudia okolo teba, čo ti bude hovoriť Božie slovo, ako sa začnú meniť okolnosti, v ktorých si sa nachádzal. A v pokoji nad tým všetkým premýšľaj. Nechaj Ducha Svätého nech ovládne tvoje myšlienky. Nechaj Ho pôsobiť svojím zvláštnym spôsobom. On ti dá silu vstať a ísť ďalej, keď ťa ťažká situácia zloží na kolená. On ťa poteší, keď sa trápiš, si smutný alebo sa cítiš sám. On ti pomôže rozhodnúť sa, keď nevidíš správny smer.

Duch Svätý v tebe ti pomôže žiť život aký od teba žiada tvoj Boh. V Jeho sile dokážeš premáhať svoju prirodzenú pohodlnosť, neochotu… – svoje „prirodzené „ja“- a viac sa tak podobáš obrazu, ktorý v tebe vidí Boh.

Priateľu, keď budeš najbližšie pod tlakom, otestuj sa. Pozoruj, čo z teba vychádza. Je to ovocie Ducha alebo opäť raz vyhralo tvoje malé dôležité „ja“?

Zuzana

P. S.: Otestovala som sa, keď som naposledy potrebovala veľmi akútne hovoriť s jednou z našich dcér a ona opakovane nedvíhala telefón. Výsledky môjho testu plnosti Duchom Svätým nie sú hodné zverejnenia…

Aké je dobré, keď do miestnosti zavanie čerstvý vzduch. Keď vyvetráme a do vydýchaného, zatuchnutého, jednoducho nie príliš vábivého prostredia príde nová sviežosť. 

Niekto vetrá častejšie niekto menej často, každý z nás však potrebuje v istom okamihu otvoriť okno a pustiť do domácnosti závan čerstvosti. V nevetranom priestore sa totiž ťažšie žije a ťažšie dýcha. 

Dnes ráno, keď som otvárala okná dokorán, mala som túžbu otvoriť svoje vnútro a spraviť tam poriadny prievan. Pozvať Ducha Svätého, aby zavial a priniesol novú sviežosť do každého zákutia môjho ja. Jednoducho som potrebovala vyvetrať. Každý z nás to potrebuje. Pootvárať miestnosti nášho srdca, špeciálne tie, v ktorých sa už dlho nevetralo a pozvať Ducha Svätého, aby vymenil ovzdušie tam, kde je to treba.  Aby priniesol novú sviežosť do každej jednej okolnosti, problému, zranenia, túžby či sna. Aby priniesol svetlo a pravdu na miesta, kde sme nechali pôsobiť tmu. Aby priniesol nový závan lásky tam, kde sme sa nechali uniesť horkosťou a neodpustením. Aby vložil novú vášeň pre sny a túžby, ktoré nám kedysi vložil do srdca a my sme ich nechali upadnúť do zabudnutia. Aby priniesol pokoj, nádej, uzdravenie, odpustenie, zmierenie,… na miesta, kde sa už dlho nevetralo. 

Milovaní, otvorme dnes svoje srdce dokorán a dovoľme Duchu Svätému, aby prúdil svojou sviežosťou.

Lucka

…môžeme sa pri tom nechať viesť piesňou Spoločenstva Martindom

Výber témy aktuálneho vydania zborového časopisu ZAčítaj sa je pre nás v redakcii vždy veľkou výzvou a zároveň zodpovednosťou. Máme pred očami svojich čitateľov a obdobie roka, počas ktorého časopis vychádza. Prvá porada redakčnej rady k aktuálnemu číslu je pre mňa osobne úžasnou ukážkou toho, akými rôznymi spôsobmi ku každému z nás Pán Boh prehovára a na aké rôzne veci nás upozorňuje. Niekedy sa však udalosti vo svete rýchlo menia a téma, ktorú sme pôvodne zamýšľali predstaviť, nadobúda úplne iný význam. Vojna, ktorej práve teraz čelia naši susedia na Ukrajine, nás všetkých prekvapila a zároveň zastavila, a my nemôžeme ostať hluchí a slepí voči utrpeniu, ktoré je všade vôkol nás.

Téma tohtoročného veľkonočného ZAčítaj sa je zároveň ústredným bodom našej viery, ktorým sa všetko začína a všetko končí. Ježišove posledné slová na kríži: Je dokonané! sú adresované všetkým obyvateľom zeme. Tieto dve slová znejú v pôvodnom gréckom origináli: Tetelestai! a dávajú bodku za Ježišovým dielom, ktoré na zemi vykonal. Jedným z pôvodných významov tohto slova je, že dlh, ktorý bolo potrebné splatiť, je už zaplatený. Ježišovou dokonalou obeťou je náš dlh raz a navždy splatený a spravodlivé požiadavky svätého zákona sú splnené. Nič viac už nie je potrebné. Nič viac netreba pridávať, ale nič nemôže byť ani vyškrtnuté. Ježiš dokonale dokonal, na čo bol predurčený a tým nám otvoril dvere k Božiemu srdcu, ktoré je plné lásky k nám.

V súčasnej dobe rýchlych, instantných riešení je Kristovo dielo komplexné. Žiadne skratky, ktoré sa nám môžu ponúkať v nás nevykonajú tak trvalú zmenu ako Kristovo dokonale dokonané dielo pôsobiace v nás. Žiadne návody na ceste k lepšej verzii nášho ja nám nepomôžu. Ak sú dobré zmeny, ktoré sa v našich životoch dejú krátke a rýchlo sa vytratia, neboli zrejme postavené na pevnom základe, ktorým je jedine Ježiš a Jeho Duch v nás pôsobiaci. V Ňom máme hľadať všetko, čo v živote potrebujeme. No Jeho dokonale dokonané dielo v nás má aj konať a má byť na nás viditeľné. Kedy ak nie teraz máme utierať slzy plačúcim, poskytovať útechu trpiacim a otvárať náruč blúdiacim? Vnútorná premena nášho srdca sa musí prejaviť aj navonok. Poskytnúť Jeho lásku, Jeho útechu a Jeho pokoj v tomto nestálom svete je našou výsadou. Tak ako Kristus svoje dielo dokonal, aj my máme konať to, na čo nás predurčil. Každý tam kde je a s tým čo mu Pán dal k dispozícii.

No a na to chce upozorniť aj obsah časopisu ZAčítaj sa.

Pretože Kristus stačí.

Katka

Časopis ZAčítaj sa s online prepojením na zaujímavé webové stránky nájdete na www.ecavza.sk

Pôst je niečo, čo je dobré, správne a prospešné pre našu vieru. Ako sa však správne postiť? Čítajte pozorne, ako nám Boh odhaľuje svoje srdce…
„Toto, hľa, je pôst, ktorý ja mám rád: Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo. Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho, a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš; tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať, a Hospodin ťa vyslyší, ty budeš kričať o pomoc, a On odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnote a tvoja tma bude ako poludňajší jas.“ Izaiáš 58:6-9

Momentálne, viac ako inokedy, môžeme a máme napĺňať slová, ktoré nám Boh naliehavo hovorí o pôste, aký sa mu páči. U našich susedov zúri vojna, musia utekať zo svojich domov a často sami nevedia kam. Len chcú byť v bezpečí. Tak ako my. Ak chceme naozaj prežívať intenzívne Boží pôst, mali by sme konať. Nie čakať, čo sa bude diať. Nie lamentovať, ako je všetko zlé a ako sa míľovými krokmi blíži koniec sveta, veď na to nás Pán Ježiš pripravuje už dlho. Božie slová o znakoch posledných dní sa, zdá sa, napĺňajú. No namiesto toho, aby sme sedeli paralyzovaní strachom a čakali čo bude, máme ho čakať v aktívnej, konajúcej nádeji so zapálenými lampami plnými oleja (Mt 25:1.13).

Ako chceme, aby nás našiel, keď príde? Známy výrok Martina Luthera nám môže veľa napovedať: „Keby som vedel, že zajtra skončí svet, napriek tomu by som dnes zasadil jabloň.“ Je to obraz, ktorý nám má pomôcť pochopiť, že máme pracovať na vinici, na ktorú nás Pán Boh povolal, aj keď nemáme istotu, že budeme vidieť ovocie, ktoré na nej vyrastie. No poklady, ktoré si „uložíme“ v nebi, tam aj ostanú.

Ako mám teda sadiť jablone každý deň? Pozri sa na Izaiáša 58: 6-9 a čítaj pozorne! Všetko je tam, len musíme otvoriť oči a srdce pre ľudí vôkol nás. Odmenou nám bude Boží láskavý úsmev k nám, ale aj úsmev ľudí, ktorým ponúkneme kúsok seba a v nás uvidia kúsok Božej lásky k nim. Stále nevieš ako? Nakúp čo treba a odnes to ľuďom, ktorí to potrebujú, choď do skladu triediť veci, poskytni odvoz, otvor svoj domov, urob, čo vieš, tam, kde si, s tým, čo máš. Aby keď sa ťa raz Pán opýta, čo si robil, keď na Ukrajine zúrila vojna, neostaneš zahanbene stáť so sklopeným zrakom.

Katka

Tvoj najhorší deň s Bohom NAOZAJ bude lepší ako tvoj najlepší deň bez Neho.

Ako to viem?

Sama som to zažila.

Boli, sú a budú dni, ktoré nepatria medzi tie najlepšie. Sú to dni kedy sa hneváme, sme smutní, zúfalí, nenachádzame nádej a nevidíme žiadny dôvod na radosť.

Práve v takýchto chvíľach môžeme pocítiť Božiu lásku. Môžeme byť naplnení nadprirodzeným pokojom a nádejou.

A tá úprimná radosť, ktorá z toho pramení, je lepšia než čokoľvek, čo si doteraz zažil.

Odovzdaj svoje trápenie Pánu Bohu a On ho premení na radosť.

K.

Kde zlyháva veľké,

je čas na malé –

kroky, sny, ciele.

Kde zlyháva dokonalé,

je čas na autentické.

Kde zlyháva naplánované,

je priestor pre nové.

Kde zlyháva výnimočnosť dní,

je priestor pre každodennú vďačnosť a pripomínanie si vďačnosti.

Kde zlyháva istota,

môže rásť viera v blízkosť milujúceho Boha a ľudí.

Kde rastie smútok,

chce vyrásť čas krehkosti, plaču a dúfania v potešenie, nádej a pokoj,

ktoré prevyšujú naše poznanie.

Čo v tvojom živote zlyháva? Je niečo také?

Ako to môže Pán Boh obrátiť na dobré? (Rimanom 8:28: „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“)

Skús dnes to, čo zlyháva alebo ťa ťaží priniesť Bohu a hľadať Jeho pohľad na situáciu.

Varovanie: odpoveď môže byť nečakaná…

M.

Viac podobných zamyslení, výziev, krátkych videí, fotiek,… nájdete na Instagrame dorastu a mládeže ECAVZA

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celej svojej duše, celej svojej sily a celej svojej mysle, a svojho blížneho ako seba samého!” (Lukáš 10, 27)

Jednoduché, a predsa niekedy tak ťažké Božie prikázanie. Milovať, milovať, milovať… Boha, blížneho, seba samého. Priateľov aj nepriateľov. Toto poslanie každého kresťana sa dá naplniť len vtedy, keď my sami máme dostatočný prílev LÁSKY v našej citovej nádrži. Kúsok lásky dostaneme od priateľov, rodiny… Žiaľ, je aj veľa situácií, kedy sme zraňovaní, kedy  hladina lásky v našej citovej nádrži prudko klesá. V takej situácii nedokážeme milovať ani seba, ani Boha a už vôbec nie nášho blížneho. Len Božia láska dokáže naplniť slová prikázania. Naplniť naše vnútro tak, že spoznáme svoju hodnotu, s akou nás Boh stvoril. Jedinečnosť a vzácnosť každého z nás. Len vtedy dokážeme čeliť zraneniam a milovať aj v čase, keď nedostávame lásku späť. Radovať sa a zažívať pokoj, aj keď nás obklopia nepriaznivé okolnosti života.

Spočiňme v Božej prítomnosti, buďme s Ním a nechajme sa milovať! Je to uzdravujúci prúd lásky pre naše telo, dušu aj ducha. Uzdravujúci prúd pre svet okolo nás.

Nemôžeš sa, dievčatko moje, milovať,

ak budeš milosti a láske vzdorovať.

Ak ťa strach, nie láska k stretnutiu privádza,

únava a slabosť časom ťa prezrádza.

Bez mojej milosti málo, čo učiníš,

bez lásky zjavenia, zlyhaním sa viníš.

Čím viacej poznávaš moju vernú lásku,

tým menej už chceš niesť – ľudskej pýchy masku.

Zahľaď sa na seba mojimi očami,

hovor, kým pre mňa si mojimi Slovami.

K pokore ťa volám, prejaviť si lásku,

či to nie je pýcha, kladieš mi otázku.

Chcem veľmi milovať aj druhých cez teba,

dopraj si najprv dosť tej lásky pre seba.

Ak ti je zjavená hodnota v Kristovi,

pozrieš sa úctivo aj k svojmu bratovi.

Seba aj druhých vieš s úctou milovať,

ak budeš prítomnosť moju obnovovať.

Túžiš poznať, čo znamená,

byť v mojej Láske ponorená?

Ruka v ruke s tebou denne žiť,

môj Duch s tvojím jedno majú byť.

Keď vo mne prebývaš svojou pevnou vierou,

svet vtedy vidí, že ty si mojou dcérou.

Autori: Mirka a Karol Verčimákoví z knihy – Oteckovo Dievčatko (báseň odznela v ev. kostole v Žiline dňa 13. 2. 2022)

Pieseň na povzbudenie – Dominika Gurbaľová & priatelia – Nechám sa milovať

Pôvodne som v tomto príspevku chcela písať o práve prebiehajúcom Národnom týždni manželstva alebo o sviatku Valentína, ktorý pripadá na tento týždeň.  Mal to byť článok o láske a o povzbudení v tejto láske žiť a vytrvať. Avšak okolnosti, v ktorých sa nachádzame my alebo naši blízki a situácie, do ktorých sme postavení, prichádzajú bez ohľadu na to, čo máme v pláne (ako sa hovorí – človek mieni, Pán Boh mení). A keďže autentickosť viery je to, o čo sa máme my kresťania usilovať, je tento príspevok o úkryte v čase búrky a o radosti, aj keď na oblohe nie je slnko, ale husté mraky.

Tou búrkou môže byť pre každého z nás niečo úplne iné. No dôležité je vedieť, kde sa môžem skryť, keď vonku zúri víchrica a vietor si ma chce pohadzovať ako lístok práve padnutý zo stromu. V Biblii máme úžasné uistenia, čím všetkým nám môže a chce Boh pre nás byť: úkryt pred búrkou (Izaiáš 32, 2), tieň v čase horúčav (Izaiáš 25, 4), skrýša pred súžením ( Žalm 32, 7), skala vo vyprahnutej krajine (Izaiáš 32, 2, Žalm 18, 3), prameň vody v čase sucha (Izaiáš 49,10). Zasľúbení nám dáva náš Boh dostatok a je na nás, či sa o ne oprieme a budeme pri ňom hľadať to, čo pre život potrebujeme, alebo sa z našich vlastných síl budeme snažiť všetko zvládnuť a prekonať. Nech už sa nachádzate v búrke, horúčave či vo vyprahnutej krajine, On má pre nás všetkých to, čo aktuálne potrebujeme. Bezpečie. Pokoj. Povzbudenie.

Katka

Na povzbudenie – pieseň od kapely Timothy Si mojou skrýšou v čase búrok

U nás doma máme niekoľko platných pravidiel, ktorými sa riadia všetci členovia našej domácnosti. Spoločne sme sa na nich dohodli a snažíme sa ich dodržiavať. Nie vždy sa nám to “dokonale” darí, dokonca sú aj pokusy o ich “obídenie” – hlavne pri členoch nižšej vekovej kategórie. Sú však dané, platné, jasné a aj napriek občasnej neochote vieme, že sú pre nás všetkých prospešné.

Rovnako je to aj s Božou vôľou pre náš život. Boh nám niektoré svoje plány, pravidlá, odporúčania definoval v Biblii. Sú tam a sú jasné. Nemusíme za Bohom chodiť a pýtať sa, čo si myslí o prekrúcaní pravdy v náš prospech. Ani sa Ho nemusíme pýtať, či v určitej situácii máme človeku, ktorý nám ublížil odpustiť alebo nie. Boh nám svoju vôľu v niektorých oblastiach zjavil. Ak ju nepoznáme, stačí ju len nájsť v Biblii.

Pravidlá, nasmerovania, určité vyjadrenia toho, čo si želáme a čo je pre nás dobré – alebo čo si želá Boh a je pre nás dobré – nie sú jediným vyjadrením VÔLE.

Vo svojom vnútri si každý z nás nesieme svoje sny, plány, túžby a snažíme sa ich v nejakej forme definovať, dostať do konkrétnej reálnej podoby, aplikovať do života. Alebo len tak snívame a chceme sa so svojimi snami s niekým podeliť.  Aj v našej domácnosti sa v každom srdci čosi ukrýva. Niečo, čo nie je jasne definované ako pravidlá. Tieto tajnosti srdca – prejavy našich túžob, vyjadrenia istej formy vôle – sa dostávajú na svetlo sveta v špeciálnych situáciách. V čase, keď ruch každodenných povinností ustane, v čase, keď máme na seba ČAS. To sú tie špeciálne okamihy, kedy si odkrývame tajnosti srdca, rozprávame sa o plánoch a našich snoch. Tento čas utužuje a posúva naše vzájomné vzťahy na vyššiu úroveň.

Boh má mnoho plánov, snov, ktoré sníva s nami, s našou rodinou, so zborom, s mestom, s krajinou, so svetom,… Veci, ktoré nesie vo svojom srdci a chce nám ich zjaviť. To aká je Božia vôľa konkrétne pre môj život, aké je moje povolanie – úloha v tomto svete, čo pre mňa nachystal na každý deň – to nenájdeme v Biblii až tak jasne napísané (aj keď nám práve túto vôľu môže Boh často ukázať aj cez Písmo)

V 1. knihe Mojžišovej 18, 17 sa píše: “Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním?” Či bude Boh tajiť pred nami, čo má na srdci? NIE. Boh nám túži zjavovať svoju vôľu. Sú ale veci, ktoré aj Boh odkrýva v špeciálnom čase – vtedy, keď máme na seba ČAS. V predchádzajúcich veršoch danej kapitoly sa píše, že Abrahám sedel v tieni svojho stanu a odpočíval. Ako tak odpočíval videl ako oproti nemu stoja traja muži. Statická situácia. V našom živote máme takýchto statických situácii voči Bohu veľa. Vieme, že Boh na nás čaká, no my akoby sme sa nevedeli rozhýbať. Stále je čosi – či naše odpočívanie, alebo iné aktivity, ktoré presúvame pred čas s Bohom.

Abrahám posunul túto statickú scénu do aktivity v plnej miere. Neostal sedieť – rozbehol sa k Božím mužom, poklonil sa a povedal: “Ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím NEOBÍĎ svojho služobníka.” Abrahám nachystal pohostenie a spočinul v prítomnosti Boha. A tu prichádza ten špeciálny čas – kedy Boh odkrýva svoj plán Abrahámovi, kedy mu zjavuje, čo má na srdci a posúva ich vzťah na novú vyššiu úroveň.

Milovaní, Boh túži odkrývať svoju vôľu a svoje plány každému jednému z nás. Neváhajme rozbehnúť sa do času stráveného s Bohom. Nenechajme Boha prejsť okolo len tak, ale spočiňme v Jeho prítomnosti. Neoberajme sa o vzácne okamihy, ktoré prichádzajú vtedy, keď jednoducho máme na seba ten vzácny ČAS – kedy sa odkrývajú tajomstvá srdca a buduje sa vzájomný vzťah.

Lucka

„Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava…“ (Efezským 4. 15)

Cirkev je na mnohých miestach v Biblii prirovnávaná k telu. K telu, ktorého jednotlivými časťami, údmi, končatinami sme my a hlavou je Kristus.

Každý z nás je jedinečne stvorený a obdarovaný na to, aby vykonával svoju úlohu v rámci tohto tela. Niektoré končatiny sú viditeľnejšie viac a niektoré menej, ale všetky sú dôležité a majú v tele svoju úlohu, svoj zmysel.

Sú však situácie, kedy toto telo nefunguje tak, ako má. Tu sú tri z nich:

• Jednotlivé časti tela nechcú byť tými časťami, ktorými sú. Nechceme byť takými, akými nás Pán Boh stvoril. Niekedy je to kvôli tomu, že sa podceňujeme. Porovnávame sa s druhými – nedokážem byť taký dobrý ako tí druhí, nemám telu čo dať, neviem tak dobre hrať na gitare ako niekto z kapely… Každý z nás bol špeciálne stvorený a obdarovaný tak, aby vykonával konkrétnu úlohu v rámci tela. Pán Boh to takto vymyslel. Stvoril každého z nás jedinečne a pre každého z nás má svoje miesto, na ktorom budeme cítiť naplnenie. Ak neprijímame úlohu, ktorú nám Pán Boh v tele pridelil, robíme z Neho niekoho, kto robí chyby. A Boh chyby nerobí. Musíme len odhaliť, kde je naše miesto v rámci tela. Niekedy ale nechceme byť konkrétnou časťou tela kvôli prehnanej sebadôvere. Chceme byť práve tou časťou, ktorou sme neboli stvorení. Ako by to napríklad vyzeralo, keby ruky chceli byť očami alebo nohami? Takéto telo by nefungovalo. Častokrát sa však v cirkvi stáva, že ľudia chcú byť tými, ktorí sú viditeľní, ktorí sú niekde vpredu. My ale máme s pokorou hľadať, kde je naše miesto, kam patríme. A keď to odhalíme, telo bude fungovať tak, ako má.
• Telo nie je jednotné, jednotlivé časti spolu nekomunikujú. Keď nekomunikujeme s hlavou, ktorou je Kristus, sme len nefunkčné telo bez hlavy. Ak by každá ruka robila niečo iné, nikdy by sme nevytvorili nič užitočné. Niekedy sa však presne takto aj správame. Myslíme si, že sa s ostatnými kresťanmi nemusíme stretávať, že nepotrebujeme byť v cirkvi, že si vystačíme sami. Špeciálne na Slovensku tento fenomén súvisí s dobou, v ktorej sme žili. Nehovoriť o svojej viere, nechávať si ju pre seba, lebo z toho môžu byť problémy, lebo je to nebezpečné. Môže však ruka sama prežiť? A čo keď jej pri tom budú chýbať prsty? Cirkev nie je ľudský výmysel, ale Boží. A aj napriek tomu, že je to niekedy ťažké, máme sa navzájom stretávať a dopĺňať sa.
• Telo sa skladá a znovu sa rozkladá. Ako keď sa deti hrajú s legom. Vezmú kocky, niečo z nich postavia, neskôr rozoberú a znovu postavia dačo iné. Čo tým myslím? Niekedy sa aj cítime ako súčasť Kristovho tela, prídeme na služby Božie, na mládež… Premýšľame nad tým, čo počujeme, hľadáme svoju úlohu v cirkvi, premýšľame nad tým, ako pomôcť svojim blízkym, spolužiakom, kamarátom. Ale akonáhle sa vzdialime a vrátime sa do svojich rodín, do zamestnania, do školy prestávame byť týmto telom. Sme na seba nevrlí, podráždení, uštipační, nevieme si odpustiť. Bratia a sestry, takto to nemá byť! Niekedy Ježišovo telo obmedzíme iba na budovu kostola, ale von ho už nepustíme. Telo funguje, no iba v kostole. Pred časom ma zaujala myšlienka pápeža Františka, ktorý hovoril o tom, že Ježiš stojí pri dverách a klope. Lenže nestojí vonku, ale je vnútri a klope, aby sme Ho pustili von, aby sme boli Jeho rukami a nohami v našich rodinách, v našich školách a na pracoviskách. Ježišovo telo má byť predsa vonku.

Spoločne máme všetci rásť alebo – ako toto slovíčko nájdeme v ekumenickom preklade – máme „dorastať“ do niečoho, dorastať v Krista. Rásť k niečomu. Cieľom nie je to, že máme byť všetci rovnakí. Ale v láske máme dorastať v Krista. Počujete to? V láske, tak ako aj On miloval! A On miloval nielen svojich blízkych a kamarátov, ale aj tých, čo žili na okraji spoločnosti, opovrhovaných, vylúčených, chorých, slabých. Miloval ľudí okolo seba. Miloval aj svojich nepriateľov, ľudí, ktorí Ho zradili, ktorí Mu pľuvali do tváre, ľudí ktorí Mu zatĺkali klince do rúk. Ľudí, ako som ja a ty.

Tak máme milovať. Do tohto máme dorastať. Takto môžeme byť súčasťou Kristovho tela. Ak by Ježiš bol na zemi nie tridsaťtri rokov, ale povedzme osemdesiat, ovplyvnil by veľké množstvo ľudí, ale v konečnom dôsledku by aj tak nezasiahol celý svet. Pán Boh to vymyslel inak. Tým, čo Ježiš urobil, tým, že Boh zoslal svojho Svätého Ducha a tým, že nás Kristus pozýva, aby sme boli súčasťou Jeho tela, Ježiš môže byť prítomný tu a teraz aj na všetkých svetadieloch sveta.

Ak máme byť súčasťou tohto Ježišovho tela, máme dorastať v Jeho láske a tak napĺňať veľký misijný príkaz, ktorý nám znie: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy…“ (Matúš 28. 19).

Majo

Text je súčasťou kázne, ktorá odznela na ranných službách Božích na Nedeľu misie 9. januára 2022. Záznam si môžete pozrieť na YouTube kanáli cirkevného zboru. (Kázeň začína od cca 21. minúty.)