Večerná kázeň: Žd(12, 12-18; 22-25)
„Preto: zase vzpružte ochabnuté ramená a podlomené kolená! A urovnajte si chodníky nohám, aby to, čo je chromé, sa nevytklo, ale radšej ozdravelo. Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili; aby nikto nebol smilníkom alebo bezbožníkom ako Ézav, ktorý si za jeden jediný pokrm predal prvorodenstvo. Veď viete, že aj keď neskôr chcel zdediť požehnanie, bol zavrhnutý, a hoci ho so slzami hľadal, nenašiel možnosť pokánia. Nepristúpili ste zaiste k hmatateľnému vrchu ani k horiacemu ohňu, ani k oblaku, ani k tme, ani k búrke, Ale pristúpili ste k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, nebeskému Jeruzalemu, a k desaťtisícom anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k zboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, k Sudcovi Bohu všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí dosiahli dokonalosť, k Prostredníkovi novej zmluvy, Ježišovi, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova. Hľaďte, aby ste neodporovali Tomu, ktorý hovorí. Lebo keď neušli (trestu) tamtí, ktorí odporovali tomu, čo im na zemi zjavil vôľu Božiu, o čo menej my, keď sa odvrátime od Toho, ktorý (hovorí) z neba."
Káže: Jozef Havrila