Launch Sermon Player

Ranná kázeň: Viera, ktorá napreduje (Zj 2, 18-29)
„Anjelovi cirkevného zboru tyatírskeho napíš: Toto hovorí Syn Boží, ktorý má oči ohnivé ako plameň a nohy podobné lesklému kovu: poznám tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé. Mám však proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí o sebe, že je prorokyňa, učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli z mäsa obetovaného modlám. Dal som jej čas kajať sa, a nechce sa kajať zo svojho smilstva. Hľa, vrhám ju na lôžko, aj všetkých, čo cudzoložia s ňou, do veľkého súženia, ak sa nebudú kajať z jej skutkov. A jej deti zahubím; a všetky cirkevné zbory poznajú, že ja som ten, ktorý skúma vnútro a srdce a odplatím vám každému podľa vašich skutkov. Ale vám ostatným v Tyatíre, ktorí sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí – ako vravia nepoznali hlbiny satanove, vám hovorím: nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem! Kto zvíťazí a až do konca vytrvá v mojich skutkoch, tomu dám moc nad národmi a bude ich spravovať železným prútom a rozbije ich ako hlinené nádoby, ako som i ja prijal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!“