Večerná kázeň: (Lk. 22, 39-46)
Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom, a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.