Ako kresťan prichádza k hrobom svojich drahých

Večerná kázeň: J(11, 31-45) „Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla, šli za ňou, lebo si mysleli, že ide na hrob plakať. Ako teda Mária prišla tam, kde bol Ježiš, a uvidela, padlaMu k nohám hovoriac: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! A Ježiš zaplakal. Vtedy povedali Židia: Ajhľa, ako ho miloval! Ale niektorí z nich hovorili: Či ten, ktorý otvoril oči slepému, nemohol urobiť, aby tento nezomrel? Ježiš sa znovu zachvel a pristúpil k hrobu; bola to jaskyňa zavalená kameňom. I riekol Ježiš: Odvaľte kameň! Ale Marta, sestra mŕtveho, Mu povedala: Pane, už páchne, lebo je už štyri dni mŕtvy. Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? Odvalili teda kameň kde ležal ten mŕtvy, a Ježiš, pozdvihnúc oči k nebu, riekol: Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal. Ja som vedel, že ma vždy vyslýchaš, ale pre ten zástup, ktorý tu stojí, som (to) povedal, aby verili, že si ma Ty poslal: A keď to povedal, zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde. Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho,“ Káže: Jozef Havrila