Večerná kázeň: Iz(54, 7-13)
„Na malú chvíľu som ťa opustil, ale s veľkým milosrdenstvom ťa zhromaždím. V prekypení svojho hnevu som skryl svoju tvár na chvíľu pred tebou, no večnou milosťou sa zľutujem nad tebou vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ. Pripadá mi to ako za dní Nóachových: ako som prisahal, že vody Nóachove nezaplavia už zem, tak teraz prisahám, že sa nebudem hnevať na teba, ani ťa nebudem karhať. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. Ty biedna, zmietaná, bezútešná! Ajhľa, tvoje základné kamene položím na drahokamy a tvoje základy na zafíry. Rubínom obložím tvoje cimburia, tvoje brány karbunkulom a celé tvoje územie vzácnymi kameňmi. Všetci, ktorí ťa budujú, budú poučení Hospodinom, a hojný bude pokoj tvojich synov."
Káže: Jozef Havrila