Nedeľa 9:00 Námestie Žilinskej synody 2, 010 01 Žilina

City Church

Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline

História

Reformačné myšlienky sa v Žiline šírili veľmi rýchlo a veľmi skoro. Žilina bola pod vplyvom husitského hnutia. V meste sídlila husitská vojenská posádka. Husiti pomohli šíreniu predreformačných myšlienok. História eviduje farára Juraja, ktorý už v roku 1503 mal rodinu a deti. Hradnými pánmi Lietavy, Strečna a Žiliny boli Kostkovci, vychovávaní v husitskej tradícii, horliví podporovatelia a šíritelia reformácie.

Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540 (čo je 23 rokov od začiatku reformácie v Nemecku 31.10.1517) z pera farára Jána Barbomusa. V týchto časoch sa šírili myšlienky reformácie aj v okolí Žiliny a to v mestách ako Považská Bystrica, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Rajec.. neskoršie tieto mestá a ďalšie obce na podnet žilinského farára Fábryho zakladajú v Žiline v roku 1544 congregáciu, tzv. hornotrenčianské contuberium (žilinský seniorát).

Zaujímavú úlohu zohrala v Žiline tzv. Dadanova tlačiareň, kde sa tlačila mnohá vzácna literatúra. V týchto časoch existovala v Žiline aj cirkevná škola pod názvom Žilinská akadémia z roku 1542.

Žilina je spätá s jednou z najvýznamnejších udalostí evanjelickej cirkvi a to so slávnou Žilinskou synodou z 28.-30.3.1610, ktorá sa konala vo farskom kostole. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku.

Súčasťou pohnutých dejín evanjelickej cirkvi v Žiline je aj obdobie protireformácie najmä v 2. polovici 17. storočia. Len pre zaujímavosť, v roku 1699 žilo v Žiline 2682 obyvateľov a z toho bolo 2304 evanjelikov a 378 katolíkov.

V roku 1704 bol pozvaný za evanjelického farára do Žiliny Daniel Krman, ktorý bol od roku 1706 aj superintendentom (biskupom) evanjelickej cirkvi v 5 stoliciach Uhorska. Daniel Krman v roku 1708 cestoval do Švédska za kráľom, žiadajúc ho o podporu pre evanjelikov na Slovensku. Počas jeho cesty bola rodina vyhnaná z fary. Dňa 20. decembra 1708 bol odňatý farský kostol a bol zrušený Žilinský evanjelický cirkevný zbor. Život evanjelikov zanikol. Najbližšie pokračoval v Súľove. Necelé dve storočia nefungoval bohoslužobný život evanjelikov v Žiline. Presne 182 rokov. Prakticky povedané, bolo to už piate prerušenie duchovného života evanjelickej cirkvi v Žiline (prvé 1579-1595; druhé 1617-1619; tretie 1671-1683; štvrté 1684-1703; piate 1708-1890).

Duchovné oživenie nastalo koncom 19 st. a to priam symbolicky na pamiatku reformácie dňa 31.10.1890 bol cirkevný zbor obnovený a začlenil sa pod Súľov. Žilina mala kaplánske miesto. Žilinský cirkevný zbor sa osamostatnil v roku 1901. V roku 1903 sa začala budovať modlitebňa a fara na Kuzmányho ulici (sklenárstvo Švihálek) a v roku 1904 bol inštalovaný farár Miloš Kišš.

Veľkou osobnosťou a nesmierne vzácnym človekom v histórii evanjelickej cirkvi v Žiline bol Fedor Ruppeldt, ktorý tu pôsobil v aktívnej služby desiatky rokov. Fedor Ruppeldt bol významnou osobnosťou evanjelickej cirkvi; biskupom Západného Dištriktu ECAV, prekladateľom piesní a literatúry z anglického jazyka, hudobníkom, biskupom, ekumenickým pracovníkom, angažoval sa v politických oblastiach.

Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Udialo sa to v období 1935-1936. Autorom je významný architekt M. Harminc (projektoval napr. katolícky kostol v Terchovej). Kostol bol slávnostne posvätený 11.10.1936 (posviacku vykonal Dr. Samuel Š. Osuský, biskup ZD a kázeň povedal Dr. Vladimír Čobrda, vtedajší generálny biskup). V roku 1938 bola postavená aj fara, ktorá susedí s kostolom.

Do dnešných dní pôsobilo na území cirkevného zboru 27 duchovných pastierov. Medzi nimi bolo naozaj niekoľko výnimočných osobností duchovného života (napr. už spomenutí – Daniel Krman, Fedor Ruppeldt).

Pre zaujímavosť prinášame zoznam evanjelických kňazov v Žiline:

1. Ján Barbomus 1540 – 1543
2. Ján Fabri 1544 – 1545
3. Blažej Botnuš 1546 – 1569
4. Gregor Damiani 1570 – 1576
5. Juraj Lovčáni 1577 – 1600
6. Daniel Drako 1601 – 1602
7. Joachim Fabry 1603 – 1612
8. Timoteus Lovčáni 1612 – 1617
9. Michal Crispin 1619 – 1639
10. Eliáš Ladiver 1639 – 1673
11. Ján Nostitius 1682 – 1683
12. Daniel Krman, ml. 1704 – 1708, superintendent od r.1706

Od obnovenia evanjelického vikariátu v Žiline, farármi boli:

13. Žigmund Križan 1890 – 1892
14. Emil Heinlein 1892 – 1895
15. Jozef Moschtena 1896 – 1897
16. Miloslav Križan 1898 – 1903

Po osamostatnení zboru pôsobili v Žiline títo evanjelickí farári:

17. Miloš Kišš 1903 – 1921, prvý farár samost. cirk. zboru
18. Fedor Ruppeldt 1921 – 1952, v rokoch 1947 – 1952 biskup ZD ECAV
19. Vladimír Marenčiak 1952-1976
20. Milan Kachnič 1977
21. Ján Beňuch 1978-1997
22. Ondrej a Zuzana Peťkovskí 1998-2005
23. Radoslav a Andrea Dankovci 2005-2008
24. Marián a Oľga Kaňuchovci 2008-súčasnosť

Medzitým slúžili v cirkevnom zbore viacerí kapláni napr. Ondrej Antal, Daniel Veselý, Ľudmila Veselá, Peter Gažík. Zastupoval napr. senior Miloslav Blaho. Dlhé roky slúžil v Rajci ako kantor levíta Ondrej Mikuš.